Články

Iste to poznáš, chytí sa ťa vírus a trvá to strašne dlho, kým sa ho zbavíš. Najprv skúšaš rôzne osvedčené medicíny a aj tak nakoniec skončíš u svojej vždy obetavej obvoďáčky. Tá ti naordinuje ten najsprávnejší medikament a potom to je už len otázka času, kedy sa ten vírus stratí.

Niečo podobné sa stalo aj mne. Vynorí sa ti otázka, čo to má spoločné s touto stránkou? Veľa. Občasne som chodieval po lesoch, mal som svoje vychodené chodníčky, cestičky, ktoré som poznal prakticky naspamäť, z ktorých som nevybočil. Stále som vedel, čo ma kde čaká, čo nachystala príroda v tom ktorom období. Lesné cesty sa s pravidelnosťou menili na zjazdné a nezjazdné, odvodňovacie priepuste sa pravidelne zanášali, aby ich mohli nepravidelne čistiť, lúky zarastali, potôčiky menili svoje korytá. Tak je to aj dnes, vôbec nič sa na tom nezmenilo. Akurát mňa postihol nejaký civilizačný vírus, liečiteľný alebo neliečiteľný, ťažko povedať.

Raz mi kamarát dal do ruky zaujímavý časopis a poslal ma do nie menej zaujímavého obchodu. Rozhodol som sa. Kúpil som si, po dlhom čase opäť nový bicykel, dokonca horský. Bolo to pre mňa absolútne niečo nové, pretože dovtedy som mal iba skúsenosť s rodinnou Ukrajinou a univerzálnou skladačkou. Viete si to predstaviť? Bicykel bez blatníkov, brzdy na lanká, a prevody 3 x 6. Úžas už na prvý pohľad. Atraktívna značka: California. Strieborný šíp s pestrofarebným logom zakaždým vo mne evokoval simulovanú účasť v pelotóne profi pretekov. Prvá jazda mi zjavne pripomínala úvodné hodiny v autoškole. Opatrne, len opatrne, aby sa nebodaj nič nezašpinilo, nepokazilo, neunavilo a ešte neviem čo všetko ne-. Na tieto okamihy som si spomenul, keď som sa trepal s tým 25 kg hebedom, zablatený až po pás, hore kamenistým potokom pomedzi les lopúchov. Z toho predmetu hlbokého očarenia sa stal z ničoho nič nositeľ vírusu. Môj život sa začal nenápadne meniť v tom zmysle, že spočiatku som rozmýšľal kam cez víkend, neskôr už aj ktorým smerom popoludní. V noci som mal grátis program, niekedy som stihol vystriedať aj dva-tri filmy o mojej šikovnosti na striebornom šípe. Boli to nezabudnuteľné pionierske chvíle plné obrovských zážitkov na bicykli, kedy som objavoval nové panenské zákutia prírody. To som ešte nevedel, že to je iba začiatok.

I keď nie som technický typ a osamote stojace písmena typu X, T, R, mi nič nehovoria, naučil som sa, že čim je ich viac pokope, tým lepšie. Môj pioniersky strieborný šíp, pravdepodobne skonštruovaný z pozinkovaných lešenárskych trubiek, vystriedal pravý americký SCOTT. Niečo úchvatné, bielo-modro-červeno-čierna kombinácia. Mal som pocit, že do kopca ide sám, brzdy super, prehadzovačka do nekonečna 3x8, bezdrôtové plášte, no proste choroba. Kúpil som si prvú mapu a začal brázdiť i neprechodené cestičky. Objavoval som v hlbokých lesoch pre mňa neznáme poľovnícke chaty, krištáľové studničky, preslnené poľany, stretával som malé i väčšie zvieratká. Nie technika ma fascinovala, ale prostredníctvom nej som sa jednoducho stal súčasťou prírody. Zmenili sa mi životné priority. Stretol som ľudí, ktorých som nikdy nepoznal a aj napriek tomu som si s nimi bezprostredne rozumel. Čím viac som nad tým rozmýšľal, čím to je, tým viac som sa utvrdzoval, že ma postihol zatiaľ nepomenovaný, ale zrejme modernou medicínou doteraz neobjavený vírus. A ako som tak sledoval svoje okolie, začal sa pomaly plazivo šíriť.

Keď mi praskol rám na mojej prvej MERIDE, bolo to horšie ako prasknutá holeň. Vďaka vírusom postihnutým kamarátom som si zadovážil nový rám a cítil som, že vírus akceleruje. Ten bicykel dostával zabrať, v suchu, v daždi, v snehu, v blate. Statočne odolával, nesklamal. Bol taký jedinečný, že aby sa ho podarilo získať temným silám, neváhali mi teroristickým spôsobom odstreliť bránu na garáži. Pri pohľade do vybielenej garáže sa ma zmocnili pocity zdravia, cítil som, že vírus odchádza. Asi vyzdraviem celkom.

Stačil však jeden spam, v ňom dobrá ponuka a ďalšia červená MERIDA bola moja. Kvôli nej som si kúpil trezor, zabudoval ho do železobetónového skeletu a čakal. To čakanie trvalo okamih. Sadol som a išiel. Bez akéhokoľvek cieľa, len tak strmhlav do lona prírody. Neskutočný pocit. Okolo uší vám píska vietor, do tváre páli slnko, dýchate oxygén strihnutý vôňou dreva a hliny a z vášho vnútra sa ozýva melódia tlkotu srdca. Ten vírus ťa ženie. Pridaj, nešetri sa, dýchaj, kadencia, švih, hore zo sedla, zjazdík, šlap, šlap. Neuveriteľné.

Po rokoch bádania sa mi podarilo priblížiť k objaveniu toho doteraz nepomenovaného a súdiac podľa mnohých postihnutých, nekontrolovateľne sa šíriaceho vírusu. Neviem, čo je jeho príčinou, ale dal som mu meno BIKE, jednoduché a stručné, zapamätateľné i pre malé deti. Jeho príznaky sú: chytľavosť, pozitívne napadá celé telo, hlavu a mozog zvlášť nebezpečne, šíri sa ústnym podaním, a je prakticky neliečiteľný.

Ak máš pocit, že teba obchádza, neváhaj, zaklop na tieto dvere a vojdi. Garantujem ti, že odídeš postihnutý. A už vôbec nedúfaj, že sa vyliečiš.