Úvodná stránka

Články

Zapojiť sa do diskusie

Pôžitkári

Ronald Temes

... biela hrubá čiara na tmavom asfalte, rovná a dlhá uteká pri mojom kolese akosi rýchlejšie ako inokedy. Zo spodu cítim ešte vlhký a studený dych po zime premrznutej cesty. Zvrchu, ale hreje teplé slniečko a južný vietor prináša odkaz jari. Mierne otočím hlavu doprava pozriem do očí človeku ktorému familiárne hovorím bráško a užívam si tú chvíľku ten pôžitok z toho, že robím niečo čo ma strašne baví z človekom, ktorého mám strašne rád a viem, že to je len jeden z mnohých kilometrov, ktoré spolu odšlapeme. Ideme krajinou ktorú dokonale poznáme napriek tomu je nám akási bližšia, každý jarný kvet nám spôsobuje radosť, každý vidiečan stojací na priedomí, ktorý nás bude tento rok ešte na tejto trase mnohokrát zdraviť je akosi tiež s nami spojený neviditeľnou nitkou, užíva si to isté jarné slnko ako my dvaja.

Hovoríme o svojich ženách a deťoch, o klientoch zo spinningu, o plánoch, práci, o bikoch, o sexe, o plánovanej žúrke, o nezdaroch, veciach čo nás dráždia a veciach čo nás tešia, proste o všetkom o čom sa dvaja chlapi bavia a ženy sa ich potom pýtajú o čom sa vedia baviť tak dlho. Ale kolesá sa stále krútia, kilometre ubiehajú v kopčekoch zmĺkneme, zrýchli sa nám tep dych je hlbší, ale idem stále rameno pri ramene ešte nie je čas dokazovať si kto na to má viac. Hore sa napijeme a pokračujeme v témach, ktoré nikdy nemajú koniec tak ako naša láska k tomuto športu. Tak ako hovorí náš iný kamarát, „stačí chytiť dlhú myšlienku a potom už žiaden kopec nie je dlhý" ja len dopĺňam, že keď máš k tomu ešte dobrého kamaráta tak si ten kopec dokonca užívaš. Ideálne je keď príde na vrchol až za mnou :o))).

Koniec tohto môjho rozprávania nemôže končiť inde ako v našej obľúbenej kaviarničke.

Sedíme z vystretými nohami, pijeme kapučínko od skvelého barmana, pofajčievame zaslúženú cigaretku a vyhrievame sa na jarnom slnku. Endorfíny z nás sršia takým prúdom, že nakazíme všetkých štamgastov. Pýtajú sa nás kde sme až boli, keď povieme, len krútia hlavou a vôbec nerozumejú.... Chodia okolo našich bicyklov, ošahávajú ich a nadvihujú aby zistili koľko to asi váži. Každý je odborník. A my si aj ten pocit, že v tejto chvíli vieme jednoducho viac, užívame. Užívame život!!!!

Tak ako to že vlastnou silou poháňame stroj a čím viac šliapeme tým viac máme vietor vo vlasoch, tak ako to, že cítime slobodu a radosť z pohybu tak užívame všetko. Vážime si jeden druhého, máme radi svoje rodiny, ľudí,i sami seba, pivko, dobrý tabak, kávu, film, jedlo, úsmev, hudbu sme jednoducho pôžitkári.