Cyklotrasy

Dĺžka tejto trate je 88 km a jej prevýšenie má hodnotu 2 900 m.

... štartuje sa z Jahodnej a trasa vedie po asfaltovej ceste smerom na Vyšný Klátov. Po pravej ruke máme spodnú časť detskej zjazdovky, vchádzame do lesa, šliapeme do kopca, míňame studničku, a keď vyjdeme z lesa a začneme klesať, zbystríme pozornosť, pretože z asfaltu musíme odbočiť doprava na poľnú cestu. Na tej odbočke bude pre istotu regulovčík.

... pokračujeme najprv po okraji lúk, neskôr majestátnym bukovým lesom, širokou a pevnou cestou, z ktorej je o chvíľu iba lesná zvážnica. Ideme vždy po nej až sa dostanem k bodu, kde odbočíme smerom na chatu Lajoška (cca 5 km) . Kedysi sa tam trasy rozdeľovali, teraz postupujem spoločne vpravo do kopca. Lesná cesta sa kľukatí, najprv vľavo, potom vpravo, až vyústí na turistickú trasu (červená značka) a tam odbočíme prudko vľavo. Pokračujeme stále po značke a čaká nás krátke prudké stúpanie, ktoré nás dovedie na až pod chatu Lajoška. Pri kaplnke je odbočka pre 25-károv, my pokračujem stále lesnou cestou popod chatu a po červenej turistickej značke. Keď vyjdeme z lesa na čistinku mierne stúpanie nás dovedie k odbočke vpravo, sledujeme naše značenie, ale aj žltú turistickú značku. Vnoríme sa do lesa a po zvlnenom teréne popod skalné bralo Lorelei sa vrátime na červenú turistickú značku, hrebeňovku. Po krátkom zjazde pokračujeme stúpaním cez Idčanské sedlo smerom ku Kojšovskej holi. V mieste, kde odbáčajú bežecké lyžiarske trate, opúšťame turistickô magistrálu a po prudkom klesaní vyjdeme na asfaltku historickej kvality, a pustíme sa do zdolávania ani nie tak prudkého ako nepríjemne dlhého stúpania smerom k vrcholu Kojšovskej hole.

... pri šliapaní majme na mysli spravodlivé pravidlo, že koľko vyšliapeme hore, toľko sa spustíme aj dole. Pred vrcholom, vždy po asfaltovej ceste, ešte prefičíme okolo chaty Erika a tešíme sa na občerstvenie úplne hore pri dominante - meteorologickej stanici s výraznou kupolou (zaujímavá stavba, kompletná občerstvovacia stanica).

... z občerstvovačky nás posielajú peším chodníkom cez čučoriedky k lesu (veľký Satchmo by zanôtil " ... I found my thrill, on Blueberry Hill..."), kde sa popri lese plížime k najstrmšiemu zjazdu trate. Nebojme sa, je to len asi 50 kritických metrov. Niektorí zosadnú, niektorí zídu v pohode v sedle. Po krátkom zjazdíku zabrzdime, nechoďme pri lese nižšie, treba totiž odbočiť medzi stromy doľava na lesnú cestu. Touto sa dostaneme dole z kopca, samozrejme nie hneď, na rúbanisko s výhľadom, nachádzajúce sa na širokej a pevnej zvážnici (pri poľovníckej chate Ždiar).

... tu odbočíme doprava na spomínanú širokú zvážnicu a hodnú chvíľu ideme po vrstevnici, kocháme sa vo výhľadoch do širokého okolia. Nachádzame sa v lesoch nad obcou Kojšov, rodiskom známeho režiséra Juraja Jakubiska. Cesta začína klesať, aby klesla do doliny Kojšovského potoka. Touto dolinou vedie cesta z Kojšova smerom ku Kojšovskej holi. Odbočíme na ňu smerom doľava dole a pár metrov na šotolinke nás bude sprevádzať Kojšovský potok. Musíme byť pozorní, lebo tam kde končí-začína úplne nový asfalt, hneď odbočujeme z doliny doprava hore na zvážnicu, ktorá nás majestátnym bukovým lesom dovedie do sedla pod Suchým vrchom.

... v sedle sa musíme dobre zorientovať v spleti prichádzajúcich ciest a cestičiek, aby sme trafili na cestu vedúcu smerom hore do Idčianskeho sedla. Ináč žltá turistická značka. Šliapeme do kopca, smer Idčianske sedlo, i keď to nie je naším cieľom. Zo žltej turistickej značky odbočíme po pár kilometroch doľava, aby sme podliezli Idčianske sedlo a skratkou (jediný trvale mokrý úsek) sa dostali na cestu na druhej strane doliny, ktorou budeme klesať (za mokra nebezpečný úsek) smerom do obce Opátka. Je to vlastne modrá turistická značka vedúca z Idčianskeho sedla do Opátky. V Opátke pri kostole odbočíme doprava hore a po chvíli zbadáme občerstvovaciu stanicu (pitná občerstvovacia stanica).

... pri občerstvovacej stanici nebočíme doľava ako kedysi, ale pokračujeme hore dolinou po spevnenej asfaltke, ktorá neskôr prejde do šotolinky. Čaká nás tiahle (na nervy idúce) stúpanie až k premosteniu potoka (snáď ho stavbári dokončia), kde prejdeme na jeho ľavú stranu a vyšplháme sa do lesa. To už pokračujeme po lesnej zvážnici a stúpame smerom k Železnému vrchu. Narazíme na žltú turistickú a v tomto bode prekrižujem aj trať 25-ky. Pokračujeme stále rovno, kopírujeme terén, ktorý mierne klesá. Keď sa vám zdá, že tade ste už išli, vaše zdanie neklame. Tadiaľ viedla trasa 2.ročníka, ale opačným smerom. V širokej zákrute je odbočka na Pišivenky, my ju míňame a pokračujeme v miernom klesaní až k známemu eSíčku, kde sa ku nám pripoja 25-kárii.

... čaká nás ešte jedno križovanie, kde nás bude lákať komfortnejšia cesta smerom vľavo dole, ale nedáme sa, prekrižujeme ju priečne šikmo doľava a po krátko prudkom stúpaní nás čaká už iba zvlnený dojazd do cieľa. Postupne sa z lesa bude vynárať horizont, ktorý sa po výjazde na zjazdovku úplne otvorí. Pozor, hneď za výjazdom z lesa je prudké odbočenie vľavo (nevynechajte občerstvovačku kalórie a tekutiny budete ešte potrebovať), ktoré nás privedie na dlhý zjazd zelenou lúkou (pozor! sú tam dve vlny) končiaci na lesnej asfaltke v doline potoka Belá. Na rozdiel od 25-károv odbočíme vpravo a po niekoľkých metroch na asfalte vľavo opäť do terénu.

... kopírujeme užšie, širšie dolinky lesnou cestou rovnobežnou s po pravej ruke vedúcou asfaltkou. Ticho lesa určite bude rušiť zvuk motorov. V tej pre nás poslednej dolinke stočíme prirodzene dole kopcom a popri koryte potôčika preletíme popod cestu KE - SNV, cez solídny brod sa dostaneme na miestnu komunikáciu v Košickej Belej. Namierime si to do dediny a za kostolom sa pustíme do doliny medzi kopce. Cesta sa pomaly dvíha popri Belianskom potoku až na veľké lesné námestie. Okrem našich značiek sa môžeme orientovať aj podľa zelenej značky cyklotrasy (zatiaľ jedinej v KE). Nasledujúce stúpanie do Nemcovej dolky preverí naše sily a schopnosti. Na jeho konci nás čaká občerstvovačka a za ňou ďaľšie nepríjemné stúpanie až na Vysoký vrch.

... z Vysokého vrchu je to už „malina", asi po 500 m odbočenie vľavo (opustím turistické červené i modré značenie) a lesná zvážnica nás dovedie do sedla Gálova, ideme v hustom lese, čiže nič moc, ale nasledujúci zjazd z Gálovej do Košickej Belej nám to vynahradí. Predtým ako vyjdeme na lúky, nesmieme zakufrovať smerom k Zlatníku, to by bola zrada a asi aj náš koniec. Po dojazde do Košickej Belej zatočíme vpravo na miestnu asfaltku, aby sme po niekoľkých metroch ( keď minieme obecný úrad) zabočili doľava a podľa šipiek na asfalte došli až k lesu. Na mieste, kde kedysi bola občerstvovačka , nás nečaká nič dobré, akurát prechod vľavo na vlniacu sa lesnú cestu. Po niekoľkých kilometroch ju opúšťame a čaká nás posledný mentálny niekoľkokilometrový úsek do cieľa.

... lesnou asfaltkou popri potoku Belá dôjdeme až k známemu „eSíčku". ktoré nás zdvihne na nám už známu cestu, križovatka - odbočíme vľavo a namierime si to známou trasou na Jahodnú. Počas celého úseku neodbočujeme, pokračujeme stále rovno.

... ... čaká nás ešte jedno križovanie, kde nás bude lákať komfortnejšia cesta smerom vľavo dole, ale nedáme sa zlákať, prekrižujeme ju priečne a po krátko prudkom stúpaní šikmo vľavo nás čaká už iba zvlnený dojazd (dvihne sa to až na 650 m) na Jahodnú. Postupne sa z lesa bude vynárať horizont, ktorý sa po výjazde na zjazdovku úplne otvorí. Rozbalíme rýchly zjazd z lesa na lúku, ktorý je teraz už ozaj zjazdom do cieľa. Keď minieme čajovňu vyjdeme na šotolinovo-asfaltovú cestu a za tiahlou ľavotočivou zákrutou nás čaká cieľ.